Asi ste pochopili, že hovorím o článku, ktorý sa objavil na stránkach sme.sk koncom minulého týždňa. Viac ako obsah ma iritoval počet kliknutí na danú stránku a taktiež vyše 800 like-ov (alebo ako sa to píše:). Trochu ma desí predstava, že čitatelia berú text ako ďalší kamienok v mozaike, a že strácajú čas škrupulóznym pitvaním nepodstatných informácií. Namiesto toho, by sa mohli občas zamerať aj na dôležitejšie veci.
(Neviem, ani nechcem odvrátiť tvrdenie, že ťavy boli domestifikované až neskôr, preto v článku budem pracovať s tým, že toto tvrdenie je pravdivé.)
Chápem námietku, že ak máme nejakú starú knihu, tak jednotlivé nepresné informácie znižujú dôveryhodnosť celej knihy. Mne osobne sa ale zdá, že kniha Genezis chce z väčšej časti poukázať na niečo úplne iné ako na nejaké encyklopedické informácie. Ja viem... Trošku otrepaný argument. Ale myslím si, že po prečítaní Prvej Mojžišovej knihy je každému jasné, že táto kniha jednoducho nie je celkom o ťavách. Alebo, aby som bol presnejší - vôbec. :-) Dokonca to isté si dovolím tvrdiť aj o kapitole 24, o ktorej denník píše.
Kapitola 24 poukazuje na príbeh, v ktorom Abrahám požiadal sluhu, aby vybral ženu pre Abrahámovho syna Izáka. Sluha, hoci ustráchaný, sa samozrejme vydá na cesty. A tu prichádzajú na scénu ťavy. Sluha vezme desať tiav a iné drahocennosti, prejde nejakú cestu a pri jednom meste ťavy necháva oddychovať pri studni. Nasleduje modlitba sluhu, aby sa mu rýchlo podarilo nájsť vhodnú nevestu. Prichádza krásavica Rebeka, a tak, ako si to sluha v modlitbe želal, Rebeka ponúka vodu sluhovi a postará sa aj o ťavy. Potom nasleduje niečo ako pytačky v Rebekinej rodine. Následne opäť prichádzajú na scénu ťavy, na ktorých sa nová nevesta spolu so sluhom odvezú k Izákovi, ktorého keď Rebeka uvidí, zosadne z ťavy. Izák bol z nej tak mimo, že zabudol na stratu svojej matky, a teda nič nebránilo tomu, aby si ju vzal za ženu.
Niekto možno povie, že príbeh nemôže byť pravdivý, keďže tam nemohli byť ťavy. Ja si zase myslím, že je viac pravdivý ako iné príbehy, lebo poukazuje na starostlivosť Abraháma, na poslušnosť sluhu voči svojmu pánovi a voči Bohu, na Bohom vypočuté modlitby, ktoré sa ukazujú v Rebeke, ktorá prejavuje starostlivosť a pozornosť sluhovi, ktorého nepoznala a aj jeho zvieratám, na ďalšie modlitby sluhu a rodiny Rebeky... Vždy ma fascinovali a zaujímali príbehy, ktoré sa ma snažili niekde posunúť, niečo naučiť. Hoci táto kapitola nepatrí k nejakým mojim najobľúbenejším častiam Biblie, stále mám pocit, že v sebe nosí veľkú pravdu. A nehovorím o ťavách :-).
Viem, možno nie ste úplne dojatí. Len mne osobne sa zdá, že sa v médiách kladie veľmi veľký dôraz na zveličovanie a prekrúcanie zdanlivých neprestností v Biblii, namiesto toho, aby sa vyzdvihovala jej podstata. Biblia nás môže veľa naučiť bez ohľadu na vedecké objavy. Som presvedčený o tom, že čítanie jej textov nás viac privedie k láske a pozornosti k ľuďom ako čítanie akýchkoľvek vedeckých dôkazov.
Ale pravda je, že aj tie treba. Preto sa teším, ako sa nabudúce dočítam o nadmernej dôverychodnosti evanjelií ako historických textov.